O tom, ako vyzerá všedný deň na onkológii

Vynovili nám oddelenie ambulantnej chemoterapie v Národnom onkologickom ústave v Bratislave na Klenovej. Viem to už len zo správ.

Na poslednej infúzii som tam bola vo februári, najbližšia (dúfam) zdvorilostná návšteva ma čaká až v júni. Od novembra sedeli lekári v provizórnych ambulanciách roztrúsených po nemocnici, dočasne sa presťahovali aj sestričky z odberových miestností, aplikáreň aj celá „miešareň“ cytostatík. Pacientov navigovali po tradičnej trase medzi týmito zastávkami šípky, no aj my mazáci sme potrebovali čas na to, aby sme sa zorientovali. Sestričky mali obavu, ako to zvládnu starší pacienti a aj tí úplne noví, čo sa práve tu dozvedajú tie najhoršie správy. Napokon ich často osobne povodili od jedných dverí k druhým, zaniesli recept do miestnosti, kde sa miešajú lieky, a usadili do aplikárne…

Na fotografiách vyzerá rekonštruované oddelenie úžasne. Neverila by som, že niekedy takú vetu napíšem, ale naozaj sa teším, keď pôjdem najbližšie na Klenovu a obzriem si ho. 🙂 Pevne verím, že si ho už vždy budem obzerať len ako občasný návštevník, ktorý sporadicky príde na kontrolu. Môžem vysloviť aj vieru, že pacientov tam nájdem menej, lenže trend je, bohužiaľ, presne opačný.  Aj preto sa oddelenie ambulantnej chemoterapie muselo nielen rekonštruovať, ale aj zväčšiť.

Pamätám sa, ako som tam v novembri 2012 prišla na smrť vystrašená, a všetko bolo pre mňa nebezpečne nové. Pamätám sa, ako veľmi mi chýbalo, že mi nikto nepovedal, ako ambulantná liečba rakoviny vlastne prebieha, a tak som aj ja bezradne blúdila v labyrinte nemocničných chodieb a cítila sa zúfalo. Práve preto chcem tu a na tomto mieste zanechať pre nové generácie onkologických pacientov „scénosled“ procesov, ktorými pri štandardnej návšteve človek prechádza.

Asi takto vyzerá všedný deň na oddelení ambulantnej chemoterapie:

• Treba prísť ráno na lačno (u nás na Klenovej sa krv berie do desiatej).
• Sestrička vášho onkológa vám dá do rúk žiadanku na odber krvi.
• Idete s ňou do odberovej miestnosti (pracujú tam niekedy aj štyri sestry, ide to rýchlo).
• Potom máte niekedy aj dve hodiny čas, kým vašu krv zanalyzujú a pošlú počítačom výsledky do ambulancie, takže pokojne môžete navštíviť bufet a najesť sa. Na Klenovej sú hneď dva, no ich ponuka má od zdravého stravovania ďaleko, I’m sorry.:( Väčšinou som si nosila svoje jedlo.
• V najťažšej „červenej“ fáze chemoterapie musíte vždy absolvovať aj EKG, lebo liečba je vtedy náporom aj na srdiečko.
• Keď všetky výsledky dorazia (a sú dobré), idete na prehliadku k lekárovi. Popýta sa vás, ako sa máte, popozerá vás, popočúva a podľa vašej aktuálnej váhy vypíše recept na lieky.
• Ak výsledky nie sú úplne dobré (napríklad klesne hladina bielych krviniek pod kritickú hranicu), liečba sa odkladá, najčastejšie o týždeň (dovtedy sa tie krvinky vedia celkom pozviechať).
• Recept na lieky zanesiete do „miešiarne“. Je to dosť striktne izolované pracovisko, lístočky vhadzujeme do schránky pri jeho dverách.
• Presuniete sa do aplikárne. Pacientov čakajúcich na lieky býva veľa, a tak znova čakáte aj vy. Sestričky vám medzitým do žily zavedú kanylu.
• Keď do aplikárne dovezú várku namiešaných liekov a sú medzi nimi aj vaše, presúvate sa do miestností, kde sú pohodlné kreslá alebo ležadlá. Vyberiete si, či chcete ležať alebo sedieť, na stojan pri vás zavesia vašu infúzku, nakáblujú vás na ňu a ona si tečie do žily.
• Rôzne lieky a rôzne kombinácie liekov tečú rôzne dlho – od jednej hodiny až po päť či viac hodín. Preto sú tiež v niektorých miestnostiach televízory. A preto sa tiež niekedy na posteli vedľa vás vystriedajú aj traja pacienti a vám infúzka ešte stále nedotiekla.
• V drvivej väčšine znášajú pacienti lieky dobre (zloba z niektorých prichádza až po pár hodinách, keď už ste doma), a preto v aplikárni spia, pozerajú televízor, čítajú, počúvajú hudbu z telefónov alebo sa rozprávajú. Pri dlho tečúcich infúzkach bez problémov sem-tam niečo zjedia, ak potrebujú ísť na toaletu, zavolajú sestričku, tá ich na chvíľu odkábluje, vybavia, čo treba a zas ich nakábluje.
• Pred dotečením liekov si už cezpoľní telefonicky organizujú odvoz príbuzenstvom. Ja som rovno pred nemocnicou nastupovala na trolejbus, ktorý ma odviezol až domov. Chodiť autom na chemoterapiu sa neodporúča, nech ju akokoľvek dobre znášate. Nikdy neviete, aké oblbováky sú v tých fľaškách s vaším „kokteilom“.

Boli obdobia, keď som bola kompletne vybavená už krátko popoludní.    Boli obdobia, keď som na Klenovej strávila celý deň a ešte po pracovnej dobe ma aj so stojanom na infúzku presúvali do nemocničnej časti. Teraz je obdobie, keď je to všetko už minulosť. 🙂