O tom, prečo byť Amazonkou je úžasné

Rady Amazoniek sa rozrastajú.

Áno, žien, ktoré postihne karcinóm prsníka, stále pribúda, na Slovensku je to okolo 2500 nových prípadov ročne. Tentoraz však úvodnú vetu považujem za dobrú správu, pretože sa rozširuje okruh nás – onkokamošiek – ktoré sa angažujú v našom občianskom ergo pacientskom združení. My, ženy „zakladateľky“ sme sa spoznali rôzne, väčšinou v lokalitách, kde sa vyskytujeme vo vysokých koncentráciách – v čakárni na onkológii, v centrách Ligy proti rakovine, na rekondičných a relaxačných pobytoch organizovaných Ligou. A ešte aj vďaka týmto stránkam na webe, buď pochválen ten, kto ich vymyslel! 🙂

Dnes už celkom pragmaticky začíname fungovať.  Za dobrú správu považujem vlastne aj to, že štartujeme pomaly, keďže sa nám nie vždy darí stretnúť v rozhodovaniaschopnom počte. 🙂 Znamená to, že nesedíme doma, nedumáme na svojím ťažkým údelom a neľutujeme sa, ale (chvalabohu) sme späť v pracovnom procese.

Chodíme na dovolenky.

Športujeme.

Smejeme sa.

Žijeme.

Naša len 25-ročná „dorastenka“ Elenka relaxuje v cudzine. Odstrihla sa od mesta, v ktorom za posledný rok zažila len málo príjemného, a svoj mikrokrátky účes práve predvádza na opačnom konci sveta Thajčanom. Jej príbeh spoznáte ešte v tomto roku aj vďaka našej rozbiehajúcej sa spolupráci s Avonom.

Mirina bojuje s chorobou s väčšími či menšími pauzami už siedmy rok. V súčasnosti teda chodí aj do práce aj na chemo a nerobí z toho žiadnu vedu. Keď sa jej zdá, že jej zas rednú vlasy, ostrihá ich nakratučko a opäť chodí v parochni. A keď je jej počas horúcich dní teplo, nechá ju doma. Ako psychologička si (čisto teoreticky) možno vie so svojou životnou situáciou poradiť lepšie ako pacient – psychologický laik, pravda je však taká, že v súčasnosti sa určite viac zaujíma o prežívanie svojich klientov s ich „malichernými“ problémami akoby sa zožierala tým, čo všetko ju ešte čaká.

Lýdiu zas napríklad počas agresívnej fázy chemoterapie dosť trápilo, že stratila schopnosť pískať!! 🙂 Neviem, či o tomto vedľajšom účinku liečby informovala svojho onkológa, no je to celkom vtipný spôsob, ako sa dostať do onkologických skrípt, učebníc a powerpointových prezentácií však? Však ani mňa lekár o hrozbe straty pískacej schopnosti vopred neinformoval. 🙂

Markéta nosila parochňu asi najdlhšie, vlasy jej nie a nie vyrásť. No samotnú liečbu znášala tak dobre, že už pár dní po chemo vyrazila aj s rodinou na lyžovačku a vešala veselé fotky na web. Po ukončení PNky (na ktorej sa dosť nudila) sa s nebývalou vervou vrátila ku svojej vedeckej, publikačnej a pedagogickej práci a študenti z nej mali riadny vietor. No veď vravím – Amazonky vstupujú na scénu. 🙂

Máme už aj svoj „hlavný stan“ zariadený v optimistických farbách, do ktorého by sme všetkých záujemcov chceli pozvať na našu prvú akciu. V pondelok 14. júla o 14. hodine  u nás na Námestí SNP č.13 v Bratislave, na 4. poschodí budeme práve pod dohľadom Markéty Derdákovej debatovať na tému „Ako byť fit (počas a po liečbe karcinómu prsníka)“.

Ak máte akékoľvek otázky, pokojne sa ozvite na mail ebacigalova@gmail.com alebo telefonicky na 0907 54 24 74, no a máme už aj náš profil na Facebooku, kde sme ako OZ Amazonky.

Pokojne príďte aj neohlásené, či priveďte kamarátku, ktorá by sa rada stretla s ďalšími ženami s podobným osudom. Alebo aj takú, ktorá si myslí, že si s chorobou musí poradiť sama. Lebo to nie je pravda. Hovorím z vlastnej skúsenosti, že sa mi všetky priame aj vedľajšie účinky znášajú oveľa lepšie s vedomím, že ich môžem kedykoľvek prekonzultovať s ktoroukoľvek Amazonkou. Pretože spolu si dodávame silu a nádej. Skutočnú nádej, nielen dočasný optimizmus a presvedčenie, že všetko dobre dopadne. Nádej ako istotu, že naše spoločné „amazonské“ aktivity majú a budú mať zmysel, bez ohľadu na to, ako to s nami nakoniec dopadne.