O tom, že sa začali rekonštrukčné práce

Keď čítate tieto riadky, obdobie rekonštrukčných prác v mojom živote bolo odštartované. V tejto chvíli je ich výsledkom to, že nevidím, čo som napísala , ale našťastie viem, že aj „oprava“, „prestavba“ či „rekonštrukcia“ je proces, ktorý má svoj úvod, jadro a záver.

Nielen moja práca, ktorá sa rovná vytrvalému sedeniu pri počítači, môj vek, no aj moja choroba má na svedomí, že sa mi výrazne zhoršil zrak. Pán doktor cez oči to dokonca vyhodnotil tak, že najlepším riešením bude vymeniť mi šošovky. Znie to trochu dramaticky, no dnes ide o ambulantný zákrok, po ktorom pacient odkráča po vlastných domov a výsledky sú fantastické. Na nové „súčiastky“ dávajú doživotnú záruku! Prvé očko mi spravili (už môžem písať v minulom čase) v pondelok a druhé príde na rad vo štvrtok. To prechodné obdobie bude asi čudesné, keď jedno oko už bude mať nula dioptrií a druhé bude ešte v pôvodnom stave, takže zrejme neuvidím poriadne ani s okuliarmi ani bez nich.

Vyhlasujem teda aj touto cestou pracovnú odstávku!

Perspektíva však leží predo mnou úžasná, lebo to, bez čoho naozaj nemôžem pracovať, bude po „rekonštrukcii“ opäť v poriadku. Vrátane bonusu pre mojich priateľov a kolegov, ktorých začnem zdraviť na ulici. Lebo ich budem vidieť. 🙂

Pravdepodobne ešte so zalepeným okom prídem v utorok na Ligu proti rakovine na tlačovku o novej technike rekonštrukcie prsníkov po mastektómii. Lebo to je v mojom pláne opráv položka s poradovým číslom dva. Najšetrnejší spôsob, do ktorého ma už zasvätil pán doktor cez plastiky, obnáša operáciu, pri ktorej vložia pacientke pod kožu expander  a ten sa postupným pridávaním náplne zväčší do požadovanej veľkosti ergo tvaru. Nie, neznamená to, že budem mať pod pazuchou polroka ventilček ako nafukovacia bábika. 🙂 Všetko pán doktor esteticky sprace pod povrch kože. Neviem si to ako laik celkom dobre predstaviť, ale veď uvidím. Oči už budem mať v tom čase špičkové.

Chcem však určite vidieť (hoci len na jedno oko) aj akýkoľvek nový postup, ktorý lekári vynašli a zavádzajú do praxe. Však pravidlom býva, že inovácie aj v tomto segmente medicíny sú vždy s dokonalejším výsledkom a ešte menej poškodzujú pacienta. Takže som plná pozitívneho očakávania s perspektívou krajších zajtrajškov.

Ja viem, možno ste práve v ťažkej fáze liečby, možno sú ešte dlhé mesiace liečenia pred vami, z budúcnosti máte skutočný strach a moje reči o „rekonštrukčných prácach“ sa vám musia zdať nepodstatné a naskutku márnivé. Pozrite sa však na to z iného uhla. Aj ja som mala obdobie, keď som sa bála o vlastný život, zle znášala liečbu a z onkolekára nedostala nič pozitívne o mojej perspektíve. Ale ani nič negatívne – došlo mi pomerne včas. Došlo mi aj to, že ako sa cítim, závisí iba a len odo mňa. Že veci nepomôžem, ak sa budem umárať tým, prečo sa to stalo práve mne a utvrdzovať sa v presvedčení, že lepšie to už nebude a vlastne ide so mnou všetko z kopca.

Keď som zvládla kritické obdobie, v ďalšom leveli som sa zamyslela ako sanovať vzniknuté škody, opraviť, čo bolo poškodené, dorobiť, čo bolo odstránené, vyriešiť to, čo zostalo nedokončené.

A to presne robím.

Nešla som žiadnou skratkou. Aj u mňa celý proces trvá už viac ako dva roky a ešte stále nie som na konci. Minimálne ďalšie štyri budem brať lieky, z ktorých ma striedavo zalieva horúčava a drvia ma zimomriavky. Je to celkom zábavné, keď sa v aute vezieme štyri takéto občianky a každých desať minút si jedna z nás spustí okienko, aby sa schladila. Ale bez hundrania a sťažovania – tie lieky majú za úlohu stlačiť riziko návratu našej choroby na minimum, takže vďaka celému vesmíru za ne.

Vždy je čo zlepšovať, vždy je dôvod dať si cieľ (krátkodobý alebo dlhodobý) a ísť za ním. Možno vaša cesta bude vyzerať inak, možno sa do „rekonštrukčných prác“ nepustíte po chorobe tak skoro a s takou optimistickou náladou ako ja, ale to nie je podstatné.

Dôležité je, že si svoju cestu nájdete.

Veď nič na svete nie je pre všetkých, všetko je len pre niekoho a hlavne – pre každého je tu niečo.

Vidíme sa…..