Začiatkom júla idem na prvú kontrolu po ukončení liečby. Po troch mesiacoch. Tuším že v takom režime sa ide prvý rok, ak je všetko v poriadku, interval sa predĺži na polroka a ak je stále všetko v poriadku, tak sa chodí na kontrolu raz ročne. Som naladená na pozitívne správy. Teda vlastne v tomto konkrétnom prípade na […]
Toľko vecí vo svojich životoch považujeme za samozrejmé. Že ráno vstaneme z postele. Že si vlastnými rukami spravíme raňajky a s chuťou ich zjeme. Že si oblečieme niečo, v čom sa sami sebe páčime. Že vyrazíme do práce. Nikdy nič by sme nemali brať ako samozrejmosť. Už to viem. Už sa toho držím. Lebo […]
Pamätáte sa, ako som už takmer pred rokom v prvom blogu písala o tom, že sa treba zubami-nechtami brániť role obete? Vtedy som si ešte týmto spôsobom sama dodávala silu v období, keď som jej naskutku nemala na rozdávanie. Najlepšie to naozaj zhrnul pred časom istý Winston Churchill, keď bez akejkoľvek slovnej ekvilibristiky […]
Sú ľudia, ktorí sa po prekonaní rakoviny dostanú do zvláštneho módu. Úľava z toho, že liečenie bolo úspešné a oni prežili, prevládne nad „praktickou“ stránkou dozvukov choroby a oni sa snažia od všetkého, vrátane spomienok na ťažké obdobie, čo najskôr odstrihnúť. Úplne tomu rozumiem. Aj mňa pred rokom „liečilo“ to, že som slovo rakovina programovo […]