Ozvala sa mi kamarátka, s ktorou sme sa dlho nevideli a nepočuli. Obrátila sa na mňa ako na človeka (nedobrovoľne) zorientovaného v onkologickom prostredí, no jej príbeh mi napriek tomu, že som zorientovaná, dosť vyrazil dych.
Nezávidím ani trochu lekárom, ktorí musia ako prví hovoriť pacientom zlé správy. A už vôbec nie tým, čo oznamujú zlé správy onkologického charakteru. Ja viem, majú to (bohužiaľ) v popise práce a mnohí to (bohužiaľ) robia tak často, že (bohužiaľ) celkom prirodzene znecitliveli. Tú vlastnosť máme všetci, určite to poznáte aj sami na sebe […]
Moje „sociálne kruhy“ vyzerajú úplne rovnako ako kruhy kohokoľvek iného. Mám okolo seba príbuzenstvo, ľudí, s ktorými som v kontakte prakticky každý deň, potom tých, s ktorými ma kedysi spojila práca a stali sme sa priateľmi, ďalej bývalých kolegov najrôznejších profesií, bývalých spolužiakov a spolužiačky, bývalých frajerov môžem tiež spomenúť, aj keď je to len […]
Než som ochorela, považovala som svoj život (konečne) za vzácne zastabilizovaný. Ako samoživiteľka som roky žila v trvalom strese, či zarobím toľko, aby to uživilo dva krky a popritom som stále niečo splácala – prvé auto, prvý byt, druhé auto, druhý byt. Poslednú položku budem splácať ešte do dôchodku. A pribudlo tretie auto. 🙂 Keď […]