Do kúpeľov som sa fakt tešila. Niežeby som fyzicky či psychicky vyflusnutá potrebovala urgentne vypnúť a odpojiť sa od všetkého, čo sa mi spája s prácou, rodným hlavným mestom a chorobu. Jednoducho, mám rada zmeny (hlavne tie k lepšiemu) a predstava, že sa o mňa celé tri týždne bude starať niekto iný, trikrát denne mi pripravia teplú stravu […]
Áno, viem veľmi dobre, čo mi chcete povedať. Že nový blog tu mal byť už pred týždňom, veď tak to harmonicky funguje viac ako rok. Nuž, nebol. A dôvod prečo nebol je celkom prozaický – nechcelo sa mi písať. Asi opäť tuším, čo by ste mi chceli na margo tejto argumentácie povedať. Že […]
Reakcie na chemoterapeutické infúzie a lieky bývajú naozaj pestré. Nechutenstvo logicky nastupuje často už pred dávkou, ak máte strach, čo s vami bude. Prichádza však aj po infúzke, no trvá väčšinou len pár dní. Keď sa tráviaci trakt z toho chemického koktailu ako-tak spamätá, zostáva sa (ľahko sfetovaný) aj naďalej správať takpovediac tehotensky. Dámy pred […]
Každý jeden onkologický pacient si skôr či neskôr položí zásadnú otázku: prečo som ochorel/ochorela PRÁVE JA? Podľa psychológov je to tuším dokonca druhá myšlienka v poradí po tom, čo vám oznámia diagnózu rakovina. Prvá (a to potvrdzujem z vlastnej skúsenosti) je popretie: nie, to nie je pravda! Pomýlili si výsledky vyšetrení, poplietli testy, lekár nemiestne vtipkuje, […]
Nezávidím ani trochu lekárom, ktorí musia ako prví hovoriť pacientom zlé správy. A už vôbec nie tým, čo oznamujú zlé správy onkologického charakteru. Ja viem, majú to (bohužiaľ) v popise práce a mnohí to (bohužiaľ) robia tak často, že (bohužiaľ) celkom prirodzene znecitliveli. Tú vlastnosť máme všetci, určite to poznáte aj sami na sebe […]
Moje „sociálne kruhy“ vyzerajú úplne rovnako ako kruhy kohokoľvek iného. Mám okolo seba príbuzenstvo, ľudí, s ktorými som v kontakte prakticky každý deň, potom tých, s ktorými ma kedysi spojila práca a stali sme sa priateľmi, ďalej bývalých kolegov najrôznejších profesií, bývalých spolužiakov a spolužiačky, bývalých frajerov môžem tiež spomenúť, aj keď je to len […]
Než som ochorela, považovala som svoj život (konečne) za vzácne zastabilizovaný. Ako samoživiteľka som roky žila v trvalom strese, či zarobím toľko, aby to uživilo dva krky a popritom som stále niečo splácala – prvé auto, prvý byt, druhé auto, druhý byt. Poslednú položku budem splácať ešte do dôchodku. A pribudlo tretie auto. 🙂 Keď […]
O tom, že Avon robieva pravidelne pochody proti rakovine prsníka, som vedela už dávno predtým, než som ochorela. Jednoducho som ich len registrovala s tým, že ako dobre, že „toto“ sa mňa netýka. Však tí, ktorých sa to týka, si dajú prechádzku z Eurovey do centra a späť, pár známych tvárí porozpráva, ako treba […]
Nemyslím si, že je rozumné porovnávať utrpenie. Aj keď občas máme asi všetci tendenciu dodávať si silu v ťažkých časoch spomienkou na niekoho, kto je na tom ešte horšie ako my. Smiešne. Smiešne a hlúpe. Ešte smiešnejšie a hlúpejšie však vyzerajú ľudia, ktorí sa sami snažia okolie presvedčiť, že ich trápenie je najväčšie […]
Bol to zvláštny týždeň, ten prvý prázdninový. Ak by som mala použiť niektoré zo svojich obľúbených cudzích slov, tak poviem, že bol vskutku ambivalentný. Že teda vlastne neviem, čo si mám o ňom myslieť, lebo priniesol dobré aj zlé správy. Absolvovala som v ňom prvú kontrolu po ukončení liečby. Po troch mesiacoch od doby, čo do […]