O tom, ako onkopacienti vytvorili „zdravé jadro“
Nie raz som s kamarátkami (aj kamarátmi) rozoberala dôvody, ako to, že tieto blogy sú tak intenzívne čítané (čo je merateľný fakt), no diskusia pod nimi je minimálna. Zhodli sme sa, hlavne s mojím onkokolektívom, že je to prirodzené.
A to hneď z viacerých dôvodov, ktorým dobre rozumieme práve ako bývalí, súčasní, či latentní onkopacienti:
- Lebo tí, ktorí do choroby spadli práve teraz, o nej síce hľadajú informácie aj na internete, no prežívajú takú silnú traumu, že nie sú schopní zveriť sa so svojimi obavami „úplne cudzím ľuďom“ na webe.
- Lebo tí, ktorí už proces liečby začali, sa liečia aj tým, že s výnimkou návštev onkológie sa od témy rakovina vedome držia čo najďalej.
- Lebo veľa tých, ktorí ju zvládli a porazili na prvý, druhý, tretí, či siedmy pokus, si síce pri čítaní blogov spomenú na „staré zlé časy“, ale tiež nemajú ambíciu rozbabrávať to, čo je chvalabohu zahojené.
- Lebo vôbec, aleže naskutku vôbec, sa o svojej chorobe (ako aj o akýchkoľvek iných takzvaných „slabostiach“) nechcú baviť muži. Mužov len zriedkavo stretnete aj na Lige proti rakovine, na relaxačných týždňovkách sú tí dvaja-traja potom obletovaní ako vzácna komodita, muži sa nezdôverujú ani najbližším priateľom, nie to ešte komusi cudziemu cez internet.
Napriek tomu sa naše rady Amazoniek rozrastajú. Pomaly ale systematicky. A naozaj o veľmi silné, odvážne a statočné exempláre. O ženy, kočky a dievčatá, ktoré odvážne a statočne napríklad napíšu mail priamo mne. J
Máme tak už silné zdravé jadro. Aj keď zdravie je v našom prípade veľmi relevantný pojem, však áno. Na prvom amazonskom zlete sme preto (aké prekvapenie?) hovorili hlavne o chorobe. Ale keďže Markéta, kvalifikovaná vedkyňa so špecializáciou na parazitológiu, spravila prehľad toho, ako by sme sa ako pacientky s karcinómom mali stravovať, stretnutie sa natiahlo na takmer päť hodín! Možno aj preto, že Markéta priniesla aj praktickú ukážku zdravej stravy v podobe ovocného koláčika zo špaldovej múky, mňam. A ešte sa k nám pridala aj rádiologička z Onkologického ústavu sv. Alžbety, takže sme od kvalifikovanej odborníčky dostali informácie, na ktoré preťažení lekári v ambulanciách nemajú čas. Lebo v čakáreň majú vždy plnú. Veď napríklad len v spádovej oblasti nitrianskej onkológie pribudne mesačne v priemere osem nových pacientok s karcinómom prsníka. Na celom Slovensku sa to číslo pohybuje okolo 2500 ročne. V závislosti od nálezu trvá liečba aj poldruha roka, ak lekári dospejú k záveru, že do vás treba napratať všetko, čo majú v ponukovom liste.
Mimochodom, keďže mám možnosť nahliadnuť cez internet do svojej záložky v zdravotnej poisťovni, zistila som, že moja doterajšia liečba už stála viac ako 25 tisíc eur! Áno, priznávam, rúhala som sa v časoch, keď som bola permanentne zdravá, že kto si asi tak „užíva“ moje odvody. Teraz ma to šialené číslo hnevá tiež, ale z iného dôvodu – nemuselo byť vôbec také šialené, ak by si svoju prácu poriadne robili aj lekári prvého kontaktu. Lebo tí moji ma dvakrát poslali domov s tým, že žiadnu hrčku v prsníku na svojich prístrojoch nevidia. Že bola hmatateľná holou rukou, čo si mohol holou rukou overiť ktokoľvek kvalifikovaný a za týchto okolností by som neprotestovala, nebol pre nich argument. A potom už bolo len zle a nedobre.
Nedobrovoľne som zamestnala celý operačný tím, potom patológov, onkológov, gynekológov, rontgenológov, sestričky na odberoch, sestričky na infúziách, miešačov cytostatík, radiačných lekárov a technikov, vysoko špecializované tímy na počítačovej tomografii a scintigrafii, psychológov a ešte aj mediátorku. Pritom všetko mohlo byť menej bolestivé, menej devastačné, znesiteľnejšie, kratšie a v neposlednom rade aj lacnejšie. Ak by prvý nález nebagatelizoval zodpovedný človek v bielom plášti.
A prečo to znova pripomínam? Aby ste vedeli, že na Amazonky sa môžete obrátiť nielen vtedy, keď už fičíte na chemoterapii, ale aj ak máte pochybnosti o tom, či vás dobre vyšetrili a intuícia vám stále vraví, že niečo nie je v poriadku. Lebo takých prípadov ako bol aj ten môj je hrozivo veľa.
Najbližšie stretko Amazoniek bude 18. augusta v našom sídle na Námestí SNP 13 v Bratislave.
Comments are closed.