O tom, ako som bola na dovolenke s dôchodcom

Rok a pol som zo známych dôvodov nemohla veľmi opustiť svoje rodné mesto. Najprv tri mesiace poctivej chemošky, potom ďalšie tri mesiace s povinnými návštevami na Klenovej každý týždeň, potom päť týždňov ožarovanie a celý boží rok infúzka každé tri týždne. Až v septembri sme si s Inez dopriali aspoň relaxačnú týždňovku s Ligou proti rakovine a to sme mali šťastie, že sme ju mohli napasovať medzi dve infúzie.

Moja liečba sa blíži k záveru, paralelne s tým stúpa aj moje odhodlanie ešte si tu nejakú dobu požiť. A viac ako kedykoľvek predtým, si to aj vychutnať a dopriať si to, čo mám rada. Lebo som dospela k skalopevnému presvedčeniu, že si to zaslúžim.

Začala som pekne svižne a prvýkrát v živote som vyrazila na letnú dovolenku v januári. V zdravotníckych potrebách som si kúpila naozaj veľmi pekné dvojdielne plavky (aj keď neboli najlacnejšie). Výber majú dobrý, môžete byť bez obáv, a skutočne som v nich bola v Sharm el Sheikhu za cicu, pri ktorej nikomu nenapadlo, že nie je úplne kompletná. 🙂 Nikto mi nečumel na hruď, lebo nevyzerala neštandardne. Tie plavky sú vyriešené naozaj dokonale. Oveľa nápadnejšia som bola skôr tým, že som bola sama žena. Už ani v Egypte sa nikto nepozastavoval nad tým, že len v mojej várke turistov prišli do hotela dva páriky homosexuálov, ale sólo dovolenkujúca baba v arabskom svete to stále nemá jednoduché.

Navyše sa mi nechcelo robiť nič. A keď píšem nič, tak aj myslím NIČ. Vysvetlím: celý rok 2013 a ešte aj kus v 2012-tom som si zachraňovala život. Liečila som sa. Potrebovala som dodržiavať termíny vyšetrení, návštev u lekára, kontrol, chemoterapií, infúzií, ožarovania, no popritom som musela aj pracovať, aby som celé obdobie „zlých čias“ utiahla aj ekonomicky. To znamená, že zas som musela dodržiavať termíny – stretnutí, uzávierok, dodávania textových materiálov, rukopisu celej novej knihy, jednoducho všetkého, čo ma živí.

Oddych pre mňa znamená, že NEMUSÍM. Vypla som telefón, tablet zamkla do trezoru na hotelovej izbe a držala sa najjednoduchšieho dovolenkového plánu – raňajky, more, obed, more, večera, posteľ. Ospravedlňujem sa aj touto cestou všetkým preochotným animátorom, že som si nevybrala nič z ich ponuky dovolenkových rozkoší (s výnimkou dvoch masáží priamo na pláži), ale tento môj výlet nebol o adrenalínových zážitkoch. Len ľudia, ktorí niečím podobným ako ja takisto prešli, vedia oceniť ten zázrak – pozerať sa pod slnečnou oblohou na more, byť súčasťou spokojných ZDRAVÝCH ľudí oddychujúcich na pláži a vnímať, že všetko je znova v poriadku.

Potrebovala som nesmierne tento druh resetu.

Aby som už nežila v strachu z toho, čo bude, ale v radosti z toho, čo je.

• že mi zas chutí jesť
• že chlapci v reštaurácii po dvoch dňoch zistili, že pijem k jedlu len vodu a počas tých ostatných sa už ani nepýtajú a pohár ma čaká na stole
• že netušia, že kamarátka Maca Schmidtová ma vybavila domácou jablkovicou (s „návodom“: dávaj si ju pred každým jedlom, aby si sa vyhla faraónovej pomste), a tak pravidelne prichádzam do jedálne naladená na egyptské pomery trochu frivolne
• že prechádzka po pláži, nezáväzné trkotanie s domácimi playboymi, plávanie v obklopení rybami, soľ vo vlasoch, piesok v plavkách, zimomriavky zo sviežej vody sú pre mňa znovuobjaveným zázrakom
• že si veľmi intenzívne uvedomujem, aké mám vlastne v živote šťastie

Dávala som si ho zatiaľ len opatrne, po malých dúškoch. Nepotrebujem k tomu paragliding, potápanie, jazdu púšťou na štvorkolke a ani vidieť Sfingu. Stojí v Gize už osemtisíc rokov, snáď počká, kým prídem do Egypta nabudúce. Tento raz s dobrou partiou a s akčnejším plánom. Aby už chlapec na pláži nekrútil každý deň hlavou: Eva, why are you reading the book all the time?

Nuž, nevedel, že práve vďaka knihe mi spoločnosť robil mimoriadne akčný dôchodca, Keith Richards zo skupiny Rolling Stones. Aj on má zásluhu na tom, že som v Sharm el Sheikhu našla svoje satisfaction.