O tom, ako správne kombinovať skepsu a idealizmus

Po takmer dvojročnom intenzívnom kontakte so slovenským zdravotníctvom môžem na základe empirickej skúsenosti skonštatovať, že sa o mňa ako o onkologického pacienta postarali veľmi dobre. Áno, v najťažšom období liečby som zle znášala prakticky nulový záujem ľudí, ktorých rukami a ambulanciami som prechádzala, o môj psychický stav. Dokázala som sa však našťastie odosobniť. Pochopila som totiž, že čakárne na Klenovej sú plné, pretože tamojší onkológovia majú vynikajúcu povesť. Aj toho môjho občas zastupovala iná lekárka, pretože môj onkoMUDr. pravidelne cestoval do zahraničia na semináre a kongresy o nových objavoch v liečbe rakoviny.

Dnes, keď v civilizovanom svete neexistujú hranice a informácie sa cez internet  presúvajú z jedného svetadielu na druhý v zlomku sekundy, sa čokoľvek nové a použiteľné v liečení onkologických pacientoch dostane tým slovenským rovnako ako fínskym, japonským alebo americkým.  Internet a otvorené hranice však môžeme využívať aj my, pacoši. Cez mail sa dá prekonzultovať nález s odborníkom z kliniky na opačnom konci sveta, na webe možno narazíte na informácie o lieku, o ktorý môžete požiadať zdravotnú poisťovňu alebo objavíte procedúru, ktorá by mohla zmierniť vaše zdravotné problémy.

Ja som mala vskutku šťastie, že som tá „najklasickejšia“ a najrozšírenejšia ženská onkologická diagnóza s celkom dobrou prognózou a v mojom prípade ešte aj bez typickej komplikácie, akou je tzv. lymfedém. Lymfa pri ňom neprúdi vo svojom riečišti tak, ako má, ale zhromažďuje sa v ruke.

Alebo vytvorí hrču pod pazuchou.

Alebo pod lopatkou.

Alebo opuchne prsník.

Pacientky, ktorým sa niečo také pritrafí, nosia špeciálny návlek na končatinu, ktorá má tendenciu opúchať (väčšinou je to na tej strane, kde sa robil operačný zákrok). Lymfedému je možné predchádzať cvičením, odbornou masážou a rovnako odbornou lymfodrenážou.

Ineska robila všetko, čo bolo dostupné, no (obzvlášť po ožarovaní) sa jej lymfa vyliala do prsníka a nechcela odtiaľ von. A nechcela von celé mesiace, lebo ožiarená podráždená koža  sa jej zapálila a lekári čakali, kedy zápal ustúpi. Dovtedy nechceli na Inesku siahať. 🙂

Práve cez internet však našla špecializované lymfologické pracovisko v Brne a vyrazila do cudziny na konzultáciu. Uplynulé tri mesiace dochádzala raz do týždňa na špeciálnu ručnú masáž a lymfodrenáž a na pobyt doma ju ešte vždy polepili pružnými páskami, tzv. tapingom,  ktoré tiež optimalizujú prietok tekutiny v lymfatickom systéme.

A výsledok?

Bolesti ustúpili, tlak sa stratil a Ineska na počkanie ukazuje svoju hruď! Zatiaľ len zainteresovaným onkologickým kolegyniam. 🙂

Investovala síce do cestovania a ošetrenia vlastné peniaze, no urobila to rada. Navyše zistila, že európska legislatíva umožňuje, aby jej slovenská zdravotná poisťovňa liečenie v zahraničí aj spätne preplatila, ak podobné ošetrenie nie je možné absolvovať na Slovensku. Takže jupíííí! 🙂

Opäť preto musím spomenúť možno málo poetickú ale nesmierne účinnú mantru: Nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdávajte! Nečakajte, že vás niekto upozorní na všetky možnosti, ktoré ako pacient máte. Alebo, že vám ich ponúkne. Hľadajte ich a dožadujte sa odpovedí na vaše otázky. Ak nie ste z hocijakých dôvodov spokojní s vaším lekárom, môžete ho zmeniť. Môžete sa naozaj liečiť aj v zahraničí, ak o to poisťovňu požiadate a ona vám taký postup schváli. Rovnako si zháňajte informácie o tom, na čo máte nárok v sociálnej oblasti. Ani o tom vás nebude informovať žiadna dobrá duša, lebo hoci do onkosveta padnú ročne na Slovensku tisíce ľudí, neexistuje tu ani jeden „manažér choroby“ či „onkologický ombudsman“, ktorý by vás do tohto sveta voviedol.

O všetko sa musíte postarať sami.

Nie, to nemá byť frfľanie, strašenie ani kritika slovenského zdravotného a sociálneho systému. Chcem vás len správne namotivovať. Lebo odhodlanie a snaha veci zlepšovať (napríklad konečne aj vlastný život) je miliónkrát lepšia ako pasivita a sebaľútosť. Jednoducho sem-tam premiešajte skeptické cesto idealistickou vareškou. 🙂