O tom, či je trojka pekné číslo

Že najúčinnejší medicínsky postup pri karcinóme prsníka je odstrániť ho cakum prásk, teda nádor aj prsník, zistili lekári už dávno. A aj ho už dávno praktikujú. Znie to trochu cynicky, to treba povedať, že naozaj s veľmi dobrými výsledkami. Je to síce zákrok, ktorý pacientku pripraví o to, čo robí ženu ženou (niektoré často prídu dokonca o oba prsníky), no ak je pri zmysloch, dá snáď prednosť tomu, aby bola živá a v podprsenke nosila epitézy, ako by mala byť s prsiami vystretá v rakve.

Staršie pacientky na rekonštrukciu po vyliečení vraj veľmi nechodievali. Kedysi sa čosi také ani veľmi nerobilo,  a tak „dožili“ bez prsníka. Hemungy z toho, že na tele čosi chýba, sa totiž strácajú dosť rýchlo. Mám dokonca kamošku na naturistickej pláži, ktorá pred pár rokmi podstúpila rovnaký zákrok, pár sezón sa k vode chodiť hanbila, no po prekonaní doby smútenia za prsníkom a vyrovnaní sa s tým, že je len trochu iná, bez problémov chodí opäť do kolektívu nahá. 🙂 Ja som to vyriešila inak – som medzi naturistami v plavkovej podprsenke. Tipujem, že priťahuje väčšiu pozornosť ako dievčina bez prsníka, ale netrápi ma to. Podstatné je, že mi to takto vyhovuje a cítim sa komfortne a relatívne esteticky.

Aj doma chodievam väčšinou v podprsenke, ale pri mojich štandardných dvojkách (teda momentálne jednej dvojke!) je to opäť hlavne preto, že aj mne je divný pohľad na mňa bez podprdy. Navyše, lekári to odporúčajú, lebo aj pri malých prsiach je telo zrazu asymetrické, chrbtica sa to snaží vyvažovať a môže sa začať kriviť. A čím väčšie prsia, tým väčšie riziko, čo vám budem hovoriť. Onkokamarátky, ktorým príroda štedro nadelila ženské vnady, to majú teraz len s jednou o dosť komplikovanejšie. 🙂

O rekonštrukčnej operácii, teda o „vytvorení“ nového prsníka, môže začať pacientka uvažovať po dvoch rokoch od diagnostikovania onkologického ochorenia. Platí to o nás, ťažších prípadoch, ktoré museli okrem mastektómie podstúpiť aj odoberanie lymfatických uzlín, chemoterapiu a ožarko. Pri skoršom odhalení alebo pri iných onkologických diagnózach (viď Angelina Jolie) sa často rekonštrukcia robí priamo pri prvej operácii.

Ak sa chcem do niečoho takého pustiť konečne aj ja, musím mať samozrejme v poriadku všetky zdravotné parametre – onkomarkery, gynekológiu, sono a mammo vyšetrenia. Práve preto absolvujem v tomto období kolečko po nemocniciach, aby som pri príležitosti druhého výročia hnusných udalostí v mojom živote vykročila opäť smerom ku krajším zajtrajškom.

A krajšiemu výstrihu!

Odsúhlasila mi to už aj onkologička na Klenovej. Dobrá správa! Dokonca mi hneď aj vysvetlila, ako sa to robí. Keďže pacientky po mastektómii majú v mieste zákroku plochú chlapčenskú hruď, potrebná koža na vyformovanie prsníka sa berie z inej časti tela, najčastejšie vraj z brucha. Je to však už menej používaný postup, lebo veď k jednej jazve pribudne človeku ergo žene celoživotne ďalšia.

Takže dnes po prvé –  nechávajú lekári už pri operácii relatívne dosť kože k dispozícii priamo na mieste zásahu, a po druhé – dokážu ju roztiahnuť vložením expanderu a jeho postupným dopĺňaním fyziologickým roztokom. Keď koža nadobudne potrebné rozmery, vymení sa expander za implantát. Celý proces trvá cca polroka. Plastickí chirurgovia vedia dokonca „vytvoriť“ aj bradavku, a čo sa vytvoriť nedá, to sa dotetuje. J Zhovorčivá pani doktorka onkologická mi ešte aj ukázala výsledok takéhoto zákroku na pacientke na fotke priamo v jej mobile. Žiadne photoshopom upravené zábery, aby pôsobili podľa možnosti esteticky a čo najpresvedčivejšie. Bola to normálna živá a dobre živená Slovenka (bez hlavy), do pol pása vyzlečená, s veľmi presvedčivými, symetrickými prsiami, na jednom prsníku (zatiaľ) bez bradavky.

Také chcem!

Preto opäť behám po vyšetreniach a radostne škrečkujem ich negatívne výsledky. Negatívne totiž v tomto prípade znamená vysoko pozitívne, lebo nič tak blahodarne nepôsobí na psychiku onkologického pacienta, ako konštatovanie „nič tam nie je“. A aj preto som sa mohla od ucha k uchu vyškeriť na môjho operatéra, ktorého som náhodou míňala na chodbách Ružinovskej nemocnice. Pred dvoma rokmi mi práve on oznamoval najhoršie správy, dnes mu ja môžem oznamovať dobré.

„Práve som sa k vám objednala, pán docent. Prídem k vám na kontrolu začiatkom decembra,“ vyhŕkla som na neho veselo. Chvíľu bol dezorientovaný. „Som vaša pacientka,“ dovysvetľovala som mu súvislosti.

„Prepáčte, hneď som si nespomenul,“ usmial sa zdvorilo.

„Úplne vás chápem. Veď vy si svoje pacientky asi nepamätáte podľa tváre.“

Keď už takto žartujem so špičkovým mamológom na verejnosti, viem, že minulosť si síce budem pamätať, ale už ma netrápi.

A zaslúžim si odmenu za to všetko!

Nové trojky! 🙂