O tom, že je najvyšší čas byť egoistom

Každý jeden onkologický pacient si skôr či neskôr položí zásadnú otázku: prečo som ochorel/ochorela PRÁVE JA? Podľa psychológov je to tuším dokonca druhá myšlienka v poradí po tom, čo vám oznámia diagnózu rakovina. Prvá (a to potvrdzujem z vlastnej skúsenosti) je popretie: nie, to nie je pravda! Pomýlili si výsledky vyšetrení, poplietli testy, lekár nemiestne vtipkuje, len sa mi sníva zlý sen, z ktorého sa chcem okamžite prebudiť!

Keď po prvom šoku pochopíte, že ani jedna z týchto interpretácii nie je použiteľná, prechádzate do fázy číslo dva: prečo ja? Ďalšie fázy sú apatia, zmierenie a v optimálnom prípade mobilizácia síl a úspešná liečba. Ja som to mala nejaké poprehadzované, lebo nad tým „prečo ja“ som sa párkrát rekreačne zamyslela vo voľnom čase  až po vyliečení. Považujem totiž za veľkú výhodu softvéru, ktorý som dostala do výbavy, že keď sa vyskytne akýkoľvek problém, pýtam sa najprv ako z neho von a až potom prečo sa vlastne vyskytol.

Dobre mi je tak. Lebo veď ak by som analyzovala prečo rakovina aj mňa drapla, keď nefajčím, alkohol konzumujem na slovenské pomery naozaj v smiešnych dávkach, športujem, jem striedmo a nemám nadváhu, len by som sa zamotala a k zmysluplnej odpovedi by som aj tak nedospela. Áno, hovorí sa, že za nárastom počtu onkologických ochorení sú aj nekvalitné potraviny a stres všetkého druhu, to však nevysvetľuje prečo teda napríklad majú rakovinu aj malé deti.

Dostali sme sa k tejto téme na poslednom stretnutí Amazoniek. Pritom sú medzi nami také, ktoré liečbu ešte len začínajú, také, čo sa práve liečia, také, čo už liečbu ukončili a aj také, čo prechádzajú hoc aj siedmym kolom chemoterapie. Debatovali sme o tom s homeopatkou Pavlínou Hollou. Možno sa vám homeopatia spája len s malými bielymi guľôčkami, ktoré homeopati predpisujú svojim pacientom, no homeopati – na rozdiel od klasických lekárov v bielom plášti, ktorí liečia prejavy choroby – pátrajú aj po príčine a práve tú sa snažia odstrániť.

Od zdravej stravy robenej z kvalitných surovín sme sa tak s Pavlínou prepracovali ku vzťahu k sebe samému. Lebo stres to nie je len dodržiavanie termínov a rýchly presun z miesta na miesto. Stres je aj naša snaha vyhovieť očakávaniam a požiadavkám iných. Najprv rodičom, lebo chcú, aby sme nosili dobré známky a boli „poslušní“. Ak si tento model správania vezmeme so sebou do dospelosti, cítime potrebu vyhovieť šéfovi v práci, kamarátom a známym, manželovi či manželke, deťom  a prípadne aj ich deťom a furt ešte aj rodičom.  Hlavne ženy považujú za svoju povinnosť robiť spokojnými a šťastnými všetkých okolo seba a za ten svet im nejde do hlavy, prečo sa z toľkého robenia dobra samé necítia šťastné. Ba práveže ich prepadá smútok a zúfalstvo.

Položili ste si niekedy otázku, či niekomu záleží na tom, ako sa cítite VY? A pritom sa obávate, že keby ste tým, ktorých servisujete a „beriete na nich ohľad“, jedného pekného dňa povedali NIE, že by ste ich zranili? Že to si nezaslúžia? A že je vašou povinnosťou im vždy vyhovieť? To bude bengál, ak iného pekného dňa na vyčítavé „ale veď ty by si mala….“, oznámite, že stačilo.

Začnite konečne myslieť na seba. Nikto nie je pre vás dôležitejší ako vy sama. Doprajte si a nenechajte sa nainfikovať pocitom viny. Veď ak by som robila všetko, čo by som MALA, sotva by mi zostal čas na to, čo by som nemala. 🙂 Už dávno mi je jedno, čo si o mojich činoch, názoroch, povahe či charaktere myslia iní a ubezpečujem vás, že je to nesmierne liečivý životný postoj. Zoznam toho, čo by som NEMALA sa tak utešene rozrastá:

• Dala som sa tetovať na miesto, ktoré vidno vždy, keď mám krátke rukávy.
• Obliekam sa do veselých farieb bez ohľadu na môj pokročilý vek a nosím sukne vždy, keď to je možné. Lebo sukne robia ženy ešte ženskejšími.
• Chodím znova na nudapláž. Naša tolerantná naturistická komunita vzala na vedomie, že ako jediná som tam v plavkovej podprsenke a nikto nič nerieši.
• Kúpila som si bicykel a lietam na ňom ako šarkan (viď dvakrát rozbité koleno za jednu letnú sezónu).
• Maľujem sa aj keď mám celý deň na nose slnečné okuliare alebo idem do fitka.

To všetko len preto, že to robí radosť MNE.

To všetko aj preto, lebo sebaúcta a sebaláska sú dokázateľne liečivé. 🙂