O tom, že rakovina nemusí byť to najhoršie, čo vás môže stretnúť

Nemyslím si, že je rozumné porovnávať utrpenie. Aj keď občas máme asi všetci tendenciu dodávať si silu v ťažkých časoch spomienkou na niekoho, kto je na tom ešte horšie ako my.

Smiešne.

Smiešne a hlúpe.

Ešte smiešnejšie a hlúpejšie  však vyzerajú ľudia, ktorí sa sami snažia okolie presvedčiť, že ich trápenie je najväčšie na svete a vy by ste ich teda mali aj najviac na svete ľutovať.  Nuž, niekto sa cíti komfortne práve v úlohe obete.

Rakovina, sviňa jedna, sa rozmohla vo všetkých vrstvách, skupinách aj „leveloch“. Neobchádza ani obete, no ani vodcov, ani chudobných a ani bohatých, ani rybárov a ani motorkárov, ani melancholikov a ani cholerikov, ani ľudí charakterných, ani bezcharakterných, ani duchaplných a ani tých duchaprostých.

Myslím, že som si statočne preskákala svoje a akoby klasik bez fantázie povedal: „neprajem to ani najhoršiemu nepriateľovi“. Vďaka mediátorke Soni Ďurčovej z Ligy proti rakovine sa však dozvedám o osudoch onkologických pacientov, z ktorých aj mňa mrazí. V porovnaní s nimi som prežila tajfún, zatiaľ čo oni zvládajú zemetrasenie siedmeho stupňa Richterovej stupnice s následnou vlnou tsunami.

Poznáte určite tú ľudovú múdrosť, že keď sa niečo začne srať, poserie sa úplne všetko. Nuž, mohla by som použiť nejaký slušnejší eufemizmus, ale vôbec sa mi nežiada! Predstavte si štandardnú slovenskú rodinu, kde manžel podniká, dcérka chodí do škôlky a manželka je znova tehotná. Idylka. Ale len do chvíle, keď manželovi kvôli druhotnej platobnej neschopnosti podnikanie skrachuje a dcérke diagnostikujú leukémiu. Do toho príde na svet ďalšia dcérka vyžadujúca permanentnú starostlivosť. A otca rodiny naháňajú veritelia a žiadajú vyplatenie svojich faktúr. Títo manželia sa však napriek zúfalej situácii neposkladajú, ale hľadajú riešenie. Volá sa osobný bankrot.

Funguje to takto:

Idete na súd, ktorý vám pridelí správcu konkurznej podstaty. Ten spíše váš majetok a nároky veriteľov, vydelí z príjmov rodiny základné minimum na živobytie a všetko ostatné vrátane hnuteľného a nehnuteľného majetku sa snaží speňažiť a uspokojovať veriteľov. Tento stav trvá tri roky. Ak počas nich dodržiavate platobnú disciplínu, na konci trojročnej doby vyhlási správca váš osobný bankrot. To znamená, že ste prejavili vôľu svoje podĺžnosti splatiť a aj ste to robili, všetok váš majetok, ktorý sa dal predať, je predaný a všetky dovtedy neuspokojené pohľadávky sa vás už netýkajú. Vaše zostávajúce dlhy sú vymazané a vy začínate síce s nulou na účte, ale s čistým štítom.

Rodina, o ktorej je reč, to dosiahla. Pracuje nielen otec, ale aj mama. Stále je na materskej a stále majú v rodine onkologický choré dieťa, no ona chodieva ešte upratovať, či brigádovať do fastfoodu. Počítajú s každým centom, veď všetok príjem chodieva na účet správcu a ten im posiela len zákonné životné minimum.

Lenže tri roky už uplynuli.

Dávno, pred viac ako polrokom.

Manželia opakovane vyzývajú správcu, že dozrel čas na vyhlásenie osobného bankrotu, no pán správca (ktorý za túto svoju „prácu“ dostáva riadny plat od štátu) na to serie. Opakujem sa, no naozaj nie je dôvod povedať to inak. Rodine finančne absolútne vyšťavenej, vyčerpanej trvalou starostlivosťou o chorú dcérku aj o ďalšiu, ktorá ešte ani do škôlky nechodí, už polroka odkazuje, že nemá čas! A vraj, ak sa im nepáči, ako si plní svoje povinnosti, nech sa pokojne sťažujú na Ministerstve spravodlivosti. Áno, aj takto vyzerá „pomoc“ štátnych úradníkov občanovi v núdzi.

Na koho sa majú zúfalí rodičia obrátiť? Nechcú nič viac, než začať znova normálne žiť, našetriť si pomaly opäť na televízor, počítač alebo ventilátor na horúce leto (to všetko a oveľa viac im správca vzal a speňažil). Namiesto toho stále chodia všetky ich príjmy na jeho účet , a on, chudáčik, stále „nemá čas“.

Aj takéto prípady, ktoré v tomto štádiu s rakovinou súvisia vlastne už len okrajovo, sa objavujú v agende mediátorky Ligy proti rakovine. Ona teraz urguje správcu konkurznej podstaty. Ak nezačne robiť to, čo má v popise práce a nepožiada súd o oddĺženie, bude sa musieť mediátorka naozaj obrátiť priamo na Ministerstvo spravodlivosti so žiadosťou o prešetrenie jeho konania, respektíve jeho nekonania. A to všetko sa deje na pozadí stále pretrvávajúcej leukémie staršej dcéry. Aspoň jedna dobrá správa hovorí, že jej stav je v súčasnosti stabilizovaný.

A čo z tohto neuveriteľného príbehu vyplýva?

Budem sa znova opakovať, ale opakovať túto myšlienku je dôležité: nenechajte sa za žiadnych okolností odbiť, a ak máte pocit, že sa k vám úrady nesprávajú tak, ako treba, obráťte sa na mediátora. A nezabúdajte na churchillovské heslo: Nikdy nikdy nikdy sa nevzdávajte!