O tom, že sme v pohybe

Vedľajším účinkom prakticky akéhokoľvek ochorenia je „spomalenie“. Veď aj obyčajná chrípka, pokazený žalúdok, vyvrtnutý členok alebo zápal očných spojiviek vás prinúti vypadnúť z každodenných rituálov a dopriať telu (a aj duši) oddych. Ono nám to väčšinou signalizuje už skôr, no jeho signály nevnímame, v horšom prípade ignorujeme, a tak zlyhá v takom období a takým spôsobom, že si ho konečne všimnúť musíme.

Rakovina nie je výnimkou. Za jej „spúšťačmi“ tiež nájdeme permanentný stres, dlhodobé zlé stravovanie, zlé životné prostredie ergo fajčenie, nedostatok aktívneho pohybu, nehovoriac o nedostatku úcty k sebe samému. O tomto všetkom môžete premýšľať, keď vás drapne a vy po chemoterapiách fakt nemáte silu na viac ako ležať bezvládne na posteli.

A po vyliečení máte dve možnosti – buď sa k starému spôsobu života vrátiť alebo nie. Nuž áno, je to radosť obnovovať rituály, keď sa znova dáte do poriadku. Ale je to aj čas a príležitosť rituálny rituálne zmeniť!

Na našich stretnutiach Amazoniek sú preto najčastejšími témami rozhovorov stravovanie a pohyb. Markéta pravidelne prinesie praktickú ukážku na ochutnanie a vždy je to niečo čerstvo spravené (nie v mikrovlnke!), bez cukru, kravského mlieka a bielej múky. 🙂 Elenka má svoj vlastný blog o tom, čo a ako variť, piecť a jesť, keď ste onkologický pacient. Ja už dva roky začínam deň tým, že nalačno vypijem liter čistej vody (však nie na ex, ale kým si robím raňajky) a pokračujem ovocím, zeleninou a len minimom mäsa. Dva roky som nemala v ústach knedľu, coca-colu, langoš, hranolky ani punčový rez. Po tom, čo som si prečítala na etikete zloženie mojej obľúbenej tresky a zistila, že treska tvorí jej najmenšiu časť, kúpim si ju maximálne raz za dva mesiace, hoci mi po nej srdce piští.

Najviac zo všetkého nám však zachutil pohyb. Neuveriteľné, ako veľmi sa vám chce hýbať, keď je vám niečo také obyčajné na celé mesiace odopreté. O tom by vedela rozprávať hyperaktívna Lucka, ktorá má obehané všetky vrchy a doliny v spádovej oblasti Martina, a je schopná dva dni po operácii vyraziť na víkend do Zakopaného. Ak naozaj nevládze, vypisuje jedovité esemesky: Ležím hore bruchom, som nervózna, bo by som šla kdesi na kopec, v ústach mám chuť po chemopréne a na blízku nie je nikto, koho by som pohrýzla. 🙂  Silvestra trávime spolu v Terchovej, tak sa tam buď riadne vyvetrá, alebo sa vrátime s odtlačkami jej chrupu na predlaktí.

Ineska je odborník na autá (hlavne jednej konkrétnej nemeckej značky), no vždy, keď sa dá, ide do práce (plnej áut) na bicykli.

Lýdia pomaly naberá kondičku na hodinách Pilatesu na Lige proti rakovine. Ruka na tej strane tela, kde nám robili zákrok, musí ísť zozačiatku naozaj v šetriacom režime, a Pilates na Lige je na to ideálne cvičenie.

Možnosť vyskúšať cvičenie s osobným trénerom nadchla aj Mirinu a Paulu. Vie, že sú po chorobe a že sú fitkom nepobozkané, no práve preto im presne nastaví režim a záťaž.

Absolútnymi preborníčkami sú Elenka a Markéta. Práve ony pred pár týždňami reprezentovali Amazonky na bežeckých pretekoch v Bratislave a zvládli DESAŤKILOMETROVÚ TRAŤ! Elenka okrem toho kombinuje beh s jógou, Maki pravidelne zásobuje facebook fotkami z túr po slovenských horách.

Mne ten beh veľmi nejde, lepšie sa cítim na bicykli alebo na korčuliach, vo fitku som však trikrát do týždňa.

Jasné, všetky poznáme svoje zdravotné limity a sme si vedomé svojich možností. Dovolím si však tvrdiť, že práve pohyb je naozaj ďalším ľahko dostupným liekom, ktorý berieme preto, aby sa od nás choroba držala čo najďalej.

„Pohybom“ tak vlastne bola aj prekročená rýchlosť pri zjazde z diaľnice pri našom minulotýždňovom výlete s Ines, Luciou a Miškou do Tatier, a tak mi vôbec žily netrhá, že na pokutu padlo 80 eur z môjho invalidného dôchodku. 🙂