Onko Janka: Koniec poctivky na Slovensku (3. diel)

Môžete byť akokoľvek pragmaticky uvažujúci racionálny človek, čo neverí na toky energie, osud, anjelov, zarieknutia, ani na zázračné liečivé účinky sódy bikarbóny, červenej repy, zázvoru či marhuľových jadierok a už vôbec nie na ono známe „čosi“ medzi nebom a zemou. Keď zažijete osobný kontakt s rakovinou, máte tendenciu zbaviť sa jej hocičím a nech to stojí hocikoľko.

Už asi viete, že Janku Žemlovú nie je možné len tak opiť rožkom a presvedčiť ju, že existuje niečo, čo neexistuje (rozumej: zázračný liek na rakovinu), no aj ona mala obdobie, keď robila tak trochu psie kusy. „Znášala som chemoterapie celkom dobre, pár dní po infúzke som bola len oťapená a vtedy som iba poprosila ľudí, aby mi nevolali, lebo spím. Keď to prešlo, normálne som fungovala. Cez víkendy ma buď prišla pozrieť mama s bratom alebo som bez akýchkoľvek obmedzení cestovala ja za nimi,“ hovorí. „Keď mi však ktosi z mojich známych poradil vraj veľmi dobrú liečiteľku, povedala som si, že ju vyskúšam.“

Fuj, také svinstvo!

Tá patrila medzi „odborníkov“, čo tvrdia, že rakovina sa dá vyliečiť alternatívne a podľa toho vyzeralo aj jej stretnutie s Jankou. „Bez mihnutia oka mi povedala: preboha, veď chemoterapia vás zabije, nemôžete na ňu chodiť. A verím, že len trochu slabšie povahy rýchlo presvedčí, aby konzervatívnu liečbu odmietli a „liečili sa“ u nej držaním akýchsi elektród v ruke dvakrát do týždňa. Povedala som jej, že budem chodiť na chemo, či sa jej to páči alebo nie. A ak to znamená, že nemám už nikdy prísť k nej, nebudem s tým mať žiaden problém. Vtedy stíchla. Veď by prišla o peniaze a priznávam, že nie malé.“

Liečiteľka naveľa nahliadla do Jankinej lekárskej správy s ľahkým šomraním: tak teda ukážte, čo vám to dávajú? Názvy liekov si naťukala do vyhľadávača na internete a zas len znechutene krútila hlavou: no fuj, to sú ale svinstvá! „Áno, musím aj ja potvrdiť, že aj keď sa racionálny človek ocitne v ohrození života, urobí iracionálne rozhodnutia. Vtedy som asi naozaj trochu verila, že mi pomôžu kadejaké kapsule, ktoré mi predpísala a dosť dlho som ich užívala. Nasadila mi aj diétu bez živočíšnych produktov, zo dňa na deň som dobrovoľne prešla na prakticky kompletne rastlinnú stravu,“ hovorí Janka a s úsmevom si spomína na obdobie, keď na tretie poschodie bez výťahu vláčila nákupné tašky, z ktorých trčal pór či petržlenová vňať. 🙂 „Hocikedy som otvorila chladničku, vyvalila sa na mňa zelenina všetkého druhu a ja som už pomaly nevedela, ako si ju mám pripraviť. Intenzívne som vtedy pozerala TV Paprika, odkukávala množstvo receptov a naozaj som si robila také jedlá, že ešte aj dnes sa mi na ne zbierajú slinky.“

Nové kamarátky

Prísnu diétu držala Janka takmer polroka, až potom trochu poľavila a dopriala si aj niečo iné ako zeleninu. Mohlo to súvisieť so zmenou stravovania, ale rovnako aj s liečbou hormonálnymi liekmi, no začala priberať. Tak skoro, ako to len bolo možné, sa vrátila k aktívnemu pohybu a cvičeniu, aby si váhu strážila. Čokoľvek, čo je pod šesťdesiatimi kilami, je pre ňu vraj v poriadku! 🙂

Ďalšie informácie z onkologického sveta už nehľadala u pofidérnych liečiteľov, objavila totiž Amazonky. „Tešila som sa na každý nový blog Evy Bacigalovej na internete, lebo to, čo popisovala, som práve prežívala. Hnevalo ma, keď v pondelok o ôsmej ráno ešte nebol zverejnený. Ako je niečo také možné, veď na neho čakám a oni ho tam ešte nedajú,“ rozčuľuje sa ešte aj dnes. 🙂 Od blogov k prvej osobnej návšteve Amazoniek nepotrebovala ako akčná žena veľa času či odvahy, a hoci nezainteresovaní ľudia si často myslia, že v združení pacientov musí vládnuť depresívna nálada a smútok, pravdou je presný opak. „Nápad založiť Amazonky bol fantastický. Ďakujem tomu, kto s ním prišiel. V živote som nemala taký veľký okruh kamarátov ako teraz a sú to priateľstvá úprimné a žičlivé. V dnešnej dobe to naozaj nebýva bežné.“

Na čo sa pýtať onkologického pacienta?

Hoci od operácie a liečby uplynuli už tri roky, občas sa aj Janka vracia k otázke, prečo vlastne ochorela – zdravo žila, veľa sa hýbala, nefajčila a nekonzumovala alkohol v nestriedmych množstvách. „Čo som mala ešte viac urobiť, aby som rakovine predišla? Našla som zrejme jedinú rozumnú odpoveď na túto otázku – že za mojím ochorením môže byť stres. Aj preto som ho po vyliečení výrazne obmedzila. Stálo ma to síce dosť síl, no pochopila som, že ak nepoľavím v role poctivky, ktorá všetko robí na 120 percent a aj tak nie je so sebou dosť spokojná, zas do toho vkĺznem.“

Neznamená to, že sa z Janky zo zdravotných dôvodov stala šlendriánka. 🙂 Len zmenila poradie dôležitosti vo svojich prioritách a na prvom mieste už nie je za každú cenu vyhovieť ostatným. Však ani ostatní sa nepokúšajú silou mocou vyhovieť jej! Napokon, nebolo veľa takých, čo sa jej vôbec ozvali, keď sa dozvedeli, že ochorela. „Kolega Juraj mi volal pravidelne aj viackrát za týždeň, aj naša sekretárka ma raz prekvapila s igelitkou plnou ovocia a kamarátka Katka mi pred Vianocami priniesla nádherný adventný veniec. Ale tým ostatným, čo neboli zvedaví ako sa mám a ako postupuje liečba, nezazlievam. Sama neviem, ako by som v rovnakej situácii reagovala. Ľudia nevedia, čo sa môžu onkologického pacienta vlastne spýtať, boja sa, že ho zrania alebo rozplačú, a tak radšej nezavolajú vôbec,“ má rovnakú skúsenosť ako mnohé ďalšie Amazonky. „Bolo mi to vtedy trochu ľúto, no chápem, že zdraví ľudia sa nechcú rozprávať o rakovine, berú ju ako chorobu definitívne smrteľnú.“

Carpe diem

Psychológovia rozlišujú päť fáz, ktorými prechádza onkologický pacient: pri oznámení diagnózy príde šok a popieranie (to nie je možné, pomýlili si lekárske správy, to sa netýka mňa), nasleduje hnev a agresia (prečo práve ja), potom vyjednávanie (ak vyzdraviem, tak potom…), depresia (hlavne ak pacient nedokáže plniť svoje úlohy: rodičovské, pracovné, spoločenské) a napokon zmierenie (nie odovzdanie sa chorobe, ale akceptovanie, že bude už navždy súčasťou nášho života). Hlavne vo fáze vyjednávania si pacienti dávajú vskutku vznešené ciele – dožiť sa promócie svojich detí, ich svadby alebo vnúčat, Janka to však vzala opäť výsostne prakticky: že ak to celé prežije, presťahuje sa do väčšieho bytu a hlavne s výťahom! 🙂

Svoj sľub dodržala. Už pár mesiacov sa teší s krásneho vynoveného voňavého bytíku v dobrej lokalite, ku ktorému ju naozaj vyvezie výťah a ešte sa aj kochá pohľadom z balkóna do krásneho parku. Je presne taký, o akom snívala (teda byt, ale trochu aj výťah), preto si ho plánuje predovšetkým dlho užívať. „Kochám sa ním každý deň a dúfam, že takých dní bude ešte veľmi veľa. Aj inak si hlavne robím radosť, napríklad cestujem s kamarátkou na predĺžené víkendy po Európe. Na jeseň chceme vyraziť do Ríma alebo do Atén a obzrieť si ich. Jednoducho si užívam život. Možno to znie banálne, ale už viem, že nie je nič dôležitejšie.“

Janka dokonca konečne vzala na milosť aj iné jogurty, ako výsostne nízkotučné, ale musia byť ovčie alebo kozie! Aj takéto pozitívne zázraky môže človeka prinútiť spraviť zákerná choroba. 🙂

(koniec)